Filiálka Kľačno - Farnosť Tužina

Farnosť v kľačne

Podľa zdrojov nemeckých bádateľov už v 13. stor. existovala v Gajdli farská osada u sv. Gallusa, ktorá sa zaradila ku najstarším na hornom toku rieky Nitra. Krátko po vzniku osady tu postavili kostol venovaný sv. Gallusovi – írskemu misionárovi, ktorý rozširoval kresťanstvo na území Nemecka. Písomné zmienky o začatí resp. dokončení kostola chýbajú. Stavebno – historický sondážny výskum z r. 1995 však jednoznačne preukázal ranogotický pôvod kostola aj existenciu farnosti už v 13. stor. Písomne sa kostol po prvýkrát spomína až v r. 1464. Spočiatku bol obkolesený opevneným cintorínom.

Na pamiatku vysvätenia kostola (16. októbra na sv. Gallusa) sa v Gajdli začali sláviť hody, čo sa spájalo aj s poďakovaním za úrodu. Omša sa slúžila priamo na poli.

Po roku 1527 sa bojnické panstvo dostalo do rúk Thurzovcov, ktorí postupne presadili protestantské náboženstvo, predovšetkým vďaka záujmu nemeckého obyvateľstva. Aj farnosť v Gajdli (katolícky kostol a fara) prešla do rúk evanjelikov.

Zápis z r. 1571 o výške cirkevného desiatku, ktorý farnosť odvádzala ostrihomskému arcibiskupstvu v mimoriadne vysokej sume 100 florenov ročne, svedčil o dobe najväčšieho rozkvetu obce – o jej značnej veľkosti a množstve jej obyvateľov.

Po vymretí Thurzovcov bojnické panstvo pripadlo grófovi Pálovi Pálffimu. Ako katolík sa podľa zásady „čia pôda, toho náboženstvo“ spolu s manželkou snažil o rekatolizáciu obyvateľstva. Viacerí obyvatelia Gajdla v tomto období z náboženských dôvodov opustili obec a presťahovali sa do susedného Turca, kde bol zemepánom evanjelik.

Kostol bol zasvätený novému patrónovi – sv. Mikulášovi. Podľa tradície pochádzal z bohatej rodiny, v dospelosti sa stal biskupom v Myre a venoval sa pomoci chudobným.
O sv. Mikulášovi je mnoho legiend. Najznámejšia je o troch dievkach, ktoré zachránil pred nevestincom tak, že im v noci hodil na okná tri vrecká zlata, aby mali veno.

Nepokoje konca 17. storočia s protihabsburgovskými sprisahaniami, povstaniami a veľkými materiálnymi škodami zrejme dovŕšili chátranie kostola. Preto v r. 1686 cirkevná obec pristúpila k jeho obnove a prvému väčšiemu rozšíreniu po prevzatí katolíkmi.
Kostol bol „znovu postavený“ ako uvádza cirkevná kronika.

V roku 1749 bol na podnet farára Matyasa Grammantika pred kostolom postavený mariánsky stĺp. Na vrchole piliera stojí socha Panny Márie a po jeho bokoch sú sochy sv. Jozefa, sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého. V roku 1966 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

V polovičke 18. storočia sa vďaka zlepšeným hospodárskym pomerom uskutočnila baroková prestavba a prístavba sakristie. Ďalšia oprava kostola, sakristie a organu sa uskutočnila až ku koncu 19. storočia.
Počas prvej svetovej vojny sa museli na vojenské účely obetovať gajdlanské zvony, neskôr aj vonkajšie píšťaly organu.

V tridsiatych rokoch sa pri kostole postavil železný plot s bránami a betónovými stĺpmi, vymenila sa zlá betónová dlážka za šesťhranné dlaždice, urobili sa nové dubové lavice. Ukončila sa zbierka na nový organ trvajúca 10 rokov, väčšina príspevkov pochádzala od rodákov žijúcich v Amerike.

Vojnové udalosti a následné obdobie budovania socializmu nepriali starostlivosti o kostol. Prvé veľké opravy sa preto uskutočnili až začiatkom 90 –tych rokov 20. storočia, kedy sa zabezpečilo odvodnenie budovy kostola, oprava veže a fasády celého kostola.1.4.1999 z rozhodnutia Mons. Rudolfa Baláža bola farnosť Kľačno pričlenená ako filiálka k farnosti Tužina. Následne bola odpredaná fara, čo bol veľmi nerozumný krok. V roku 2011 bol organ v kostole generálne opravený ako aj chórus dostal novú drevenú podlahu. V roku 2013 za zabezpečila elektrifikácia zvonov.

Mariánsky stĺp

Mariánsky stĺp – stojaci pred miestnym rímsko – katolíckym kostolom, podľa historických údajov postavený v roku 1 749 na podnet vtedajšieho farára Mathiasa Grammantika.

Do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok bol zapísaný v r. 1963, kde je evidovaný pod č. Ss 841.
Vlastníkom pamiatky je Rímsko – katolícky farský úrad v Tužine, filiálka Kľačno.

Stĺp mal predovšetkým vyjadriť vďaku za ochranu počas predchádzajúceho obdobia útrap z prelomu 17. a 18. storočia, kedy obyvateľstvo trápili morové epidémie prichádzajúce vo viacerých vlnách a súčasne mal vyjadriť prosby o ďalšiu ochranu.

Je vysoký 7 m. Na vrchole piliera stojí socha Panny Márie, ktorá plní úlohu ochrankyne pred útrapami, morovými nákazami a živelnými pohromami. Pod ňou stoja sochy sv. Jozefa, sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého, ktorí boli považovaní za patrónov ochraňujúcich pred morom ale aj inými nebezpečenstvami (požiarom, vodou). Povrch mal pozlátený.

V prvej tretine 19. storočia (1 832) okolo Mariánskeho stĺpa urobili kovovú ohradu, ktorá pochádzala pravdepodobne z kováčskej dielne v Gajdli. Socha Panny Márie sa dočkala opravy v roku 1873, celý stĺp sa reštauroval v roku 1909 a neskôr v roku 1923 zo zbierok rodákov žijúcich v Amerike. V roku 1937 sa stĺp nanovo pozlátil.

Stĺp bol veľmi poškodený počas 2. sv. vojny. Rodáci žijúci v Nemecku aj miestni veriaci na účel jeho obnovy darovali 15 tisíc korún a vyzbierali aj zlato na zlátenie sochy Panny Márie. Prostriedky však boli použité na nutné opravy veže a strechy kostola.

Dôsledná obnova sa roky odkladala, mariánsky stĺp sa neopravoval, chátral a to aj kvôli negatívnym vplyvom kyslých dažďov a výfukových plynov automobilov prechádzajúcich po susediacej štátnej ceste.
V októbri 1994 starosta obce žiadal Obvodný úrad v Prievidzi, úsek kultúry, o pridelenie účelovej dotácie na konzerváciu Mariánskeho stĺpa. V máji 1995 dostal odpoveď, že požiadavka obce nebola zohľadnená v
rozpise rozpočtu na rok 1995.

V roku 1995 p. Barbora Matáková vypracovala Zámer a zásady reštaurovania Mariánskeho stĺpa. Poukázala v ňom na naliehavosť komplexného reštaurovania kvôli dezolátnemu stavu celého architektonicko – sochárskeho celku, ktorému hrozí totálna deštrukcia a zánik.

V roku 1996 bola na záchranu mariánskeho stĺpa založená nadácia. Vyzbierané príspevky
boli len zlomkom predpokladaných nákladov na jeho rekonštrukciu.

V roku 1998 obec väčšiu časť týchto prostriedkov dala na zaplatenie objednaného reštaurátorského prieskumu v Pamiatkovom ústave Bratislava, regionálne stredisko Nitra, pracovisko Topoľčany. Zvyšok vyzbieraných prostriedkov bol daný na zaplatenie časti faktúry za postavenie ochrannej strechy chrániacej zvyšky stĺpa.

V júni 2005 starosta obce žiadal o metodické usmernenie Krajský pamiatkový úrad Trenčín, pracovisko Prievidza vo veci reštaurovania stĺpa. Požiadavka bola podnetom na spoločné rokovanie so zástupcom vlastníka pamiatky – Biskupstvom Banská Bystrica. Vlastník pamiatky mal pripraviť zámer obnovy.

12. septembra 2011 bola z dôvodu schváleného reštaurovania stĺpa odstránená ochranná strecha a stĺp bol po častiach demontovaný. V súčasnosti sa pracuje na samotnej reštaurácii stĺpa.

Obnova Mariánskeho stĺpu

Mnohých občanov upútala zmena v areáli kostola – chýba v ňom stĺp
postavený v 18. storočí (1749). Nachádzali sa na ňom sochy sv. Floriána,
sv. Jozefa, sv. Jána Nepomuckého, na vrchole Immaculata Panny Márie. V
roku 1996 vznikla v našej obci Nadácia za záchranu Mariánskeho stĺpa.
Počas jej činnosti sa vyzbieralo celkovo 93 020,- Sk. Boli to príspevky
občanov obce i firiem. Z toho 70 tis. išlo na zaplatenie
reštaurátorského prieskumu (ďalších vyše 70 tis. doplatila zo svojho
rozpočtu obec do plnej výšky za prieskum). Zvyšok išiel na úhradu
faktúry za prekrytie stĺpa ochrannou strechou (časť faktúry).
Zaplatením
prekrytia stĺpa sa vyčerpali prostriedky, v r. 2001 nadácia zo zákona
zanikla, keďže mohli vznikať už len občianske združenia.

Po dodaní údajov od správcu farnosti opravujeme nasledovné informácie
o vlastníctve takto: Vlastníkom pamiatky je Rímskokatolícka cirkev,
farnosť Tužina. Projekt obnovy tejto kultúrnej pamiatky pripravil
správca farnosti. Dostal grant z Ministerstva kultúry SR “Obnov si svoj
dom”, ktorý slúži na obnovu kultúrnych pamiatok. Spoluúčasť na
financovaní má samozrejme aj farnosť.
12. septembra 2011 sa
pristúpilo k dementovaniu ochrannej strechy a 28. septembra sa rozobral
samotný stĺp. Zábery ponúkame v našej fotogalérii.V tejto dobe pokračuje
konzervovanie rozpadnutých častí. Pracuje sa na archeologickom výskume v
okolí stĺpu. Dokončuje sa projekt vizualizácie kamennej ohrady, ktorá
do r. 1823 bola súčasťou stĺpu. V roku 2014 sa farnosť
uchádzala o grantoví projekt a práce budú pokračovať
v roku 2015.

Organ v kaplnke Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Kľačne.

V kaplnke s centrálnym oválnym pôdorysom, postavenej v r. 1824, sa
nachádza na chóre 5 – registrový organ. Nástroj
podľa výtvarných prvkov aj technického riešenia jednoznačne pochádza z
rajeckej dielne Pažických. Potvrdzuje to aj zápis v dielenskej knihe,
kde sú evidované takmer všetky nástroje, ktoré postavila dielňa
Pažických od jej založenia v r. 1757 až do skončenia činnosti,
pravdepodobne v 80-tych rokoch 19. storočia. Počas viac ako 120 rokov
činnosti dielne v nej vytvorili vyše 200 organov. Záznamy sú vedené
chronologicky, pričom býva uvedený rok stavby, miesto, pre ktoré bol
nástroj určený a počet registrov. Pri starších nástrojoch do r. 1798 je
uvedená aj cena, za ktorú nástroj predali.

Do Kľačna (Gajdla) postavili Pažickí podľa dielenskej knihy dva nástroje.
Prvým bol 10 – registrový organ pre kostol sv. Mikuláša. Nástoj stál 350
zlatých. Bližšie podrobnosti o ňom chýbajú. Organ zanikol najneskôr v
r. 1932, keď do kostola postavil nový organ Otakar Važanský z
Nitry.

Druhý nástroj, 5 – registrový pozitív, bol postavený v r. 1825. Nie je
uvedená jeho cena, ale výslovne je napísané, že bol postavený do
kaplnky. Na zadnej stane kartuše, stojacej na hornej rímse strednej
píšťalovej veže prospektu, je nápis ANNO 1827. J.T. Datovanie 1827 sa
vzťahuje na maľovanie a úpravu organovej skrine. Iniciály J.T. zrejme
označujú meno a priezvisko maliara.
Tento nástroj sa
zachoval, aj keď sa už niekoľko desaťročí nepoužíva a mnoho jeho píšťal
sa počas vojnových udalosti stratilo. Pozitív má 5 registrových
železných páčok, čo zodpovedá počtu registrov a tým aj údaju v
dielenskej knihe. Registrové páčky na preklápanie sú umiestnené po
stranách manuálovej klaviatúry. Manuálová klaviatúra je pôvodná. Má 45
klávesov, teda rozsah je od klávesu C po kláves c3. Obmedzený tónový
rozsah je v súlade s praxou tohto obdobia v dielni Pažických a to aj
napriek tomu, že dielňa v minulosti patrila k priekopníkom pri zavádzaní
väčších tónových rozsahov. Dispozícia Organu: Principál, Kvinta,
Mixtrua 2x, Copula 8 a Copula 4.<br>
Najdôležitejšie je, že
nástroj je napriek značnému poškodeniu a chýbajúcemu píšťalovému
materiálu zachovaný v intaktnom stave.

V ostatnom čase prebehli reštaurátorské práce na skrini organu ako aj
celej chórovej časti. Bola ošetrená skriňa organu proti drevokaznému
hmyzu ako aj farebné zladenie celého chóru. Práce vykonával Mgr. art.
Miroslav Sluka, člen komory reštaurátorov. Význam nástroja je o to
väčší, že okres Prievidza neoplýva organovými pamiatkami. V snahe
zachrániť významné dielo našej obce je snaha zreštaurovať nástroj tak,
aby sa stal funkčným a slúžil svojmu poslaniu.

Kaplnka Panny Márie, stojaca na hornom konci obce neďaleko pošty, dostavaná v
roku 1 824 na podnet významného rodáka Georga Palescha, kňaza, pedagóga,
riaditeľa prvého slovenského učiteľského ústavu v Spišskej
Kapitule.

Do
Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok bola kaplnka zapísaná v r. 1963,
kde je evidovaná pod č. Ss 840. Vlastníkom pamiatky je Rímsko –
katolícky farský úrad v Tužine, filiálka Kľačno.

Historického organa v kaplnke Panny Márie v Kľačne

Mariánska Kaplnka

Určená bola hlavne na ranné a večerné modlitby – modlitby ruženca. Hlas zvona slúžil na ohlasovanie požiaru a povodne. Medzi ľuďmi bola nazývaná Paleschova kaplnka. Rekonštruovaná bola v r. 1890.
Z ďalších dochovaných záznamov je nám známe, že v roku 1930 bola už v dezolátnom stave a preto sa opravovala jej veža, bielilo sa jej vnútro i vonkajšok.
V roku 1992 sa opravila strecha kaplnky z peňazí od potomkov Georga Palescha žijúcich v Nemecku. Peniaze na elektroinštaláciu a hromozvod dal obecný úrad.
V roku 1995 vypracoval vtedajší farár p. Viktor Kraus návrh na obnovu kaplnky. Po schválení Pamiatkovým ústavom, pracovisko Topoľčany bol v exteriéri odstránený cementový sokel a poškodené časti omietok, urobili sa nové vápenno – pieskové omietky, boli osadené kovové mreže na okná a dvere, urobila sa drenážna ryha a odkvapový chodník. V interiéri sa odstránilo linoleum, kamenná dlažba sa ponechala, miestami opravila, odstránila sa konzola elektrickej prípojky a celkovo sa vyriešil prívod elektriny bez rušivých prvkov.
Objavený nápis vo vlyse nad tympanónom sa odborne očistil a zakonzervoval. Kamenné časti vstupného portálu a ríms pod oknami sa očistili, chýbajúce časti doložili a zakonzervovali.
Kaplnka slúži na modlitebné účely dodnes, počnúc teplým jarným a letným obdobím, počas týždňa sa strieda vedenie omše v kaplnke a v kostole.