Farnosť v Kľačne

 

Podľa zdrojov nemeckých bádateľov už v 13. stor. existovala v Gajdli farská osada u sv. Gallusa, ktorá sa zaradila ku najstarším na hornom toku rieky Nitra. Krátko po vzniku osady tu postavili kostol venovaný sv. Gallusovi – írskemu misionárovi, ktorý rozširoval kresťanstvo na území Nemecka. Písomné zmienky o začatí resp. dokončení kostola chýbajú. Stavebno - historický sondážny výskum z r. 1995 však jednoznačne preukázal ranogotický pôvod kostola aj existenciu farnosti už v 13. stor. Písomne sa kostol po prvýkrát spomína až v r. 1464. Spočiatku bol obkolesený opevneným cintorínom.

Na pamiatku vysvätenia kostola (16. októbra na sv. Gallusa) sa v Gajdli začali sláviť hody, čo sa spájalo aj s poďakovaním za úrodu. Omša sa slúžila priamo na poli.

Po roku 1527 sa bojnické panstvo dostalo do rúk Thurzovcov, ktorí postupne presadili protestantské náboženstvo, predovšetkým vďaka záujmu nemeckého obyvateľstva. Aj farnosť v Gajdli (katolícky kostol a fara) prešla do rúk evanjelikov.

Zápis z r. 1571 o výške cirkevného desiatku, ktorý farnosť odvádzala ostrihomskému arcibiskupstvu v mimoriadne vysokej sume 100 florenov ročne, svedčil o dobe najväčšieho rozkvetu obce – o jej značnej veľkosti a množstve jej obyvateľov.

Po vymretí Thurzovcov bojnické panstvo pripadlo grófovi Pálovi Pálffimu. Ako katolík sa podľa zásady „čia pôda, toho náboženstvo“ spolu s manželkou snažil o rekatolizáciu obyvateľstva. Viacerí obyvatelia Gajdla v tomto období z náboženských dôvodov opustili obec a presťahovali sa do susedného Turca, kde bol zemepánom evanjelik.

Kostol bol zasvätený novému patrónovi – sv. Mikulášovi. Podľa tradície pochádzal z bohatej rodiny, v dospelosti sa stal biskupom v Myre a venoval sa pomoci chudobným.
O sv. Mikulášovi je mnoho legiend. Najznámejšia je o troch dievkach, ktoré zachránil pred nevestincom tak, že im v noci hodil na okná tri vrecká zlata, aby mali veno.

Nepokoje konca 17. storočia s protihabsburgovskými sprisahaniami, povstaniami a veľkými materiálnymi škodami zrejme dovŕšili chátranie kostola. Preto v r. 1686 cirkevná obec pristúpila k jeho obnove a prvému väčšiemu rozšíreniu po prevzatí katolíkmi.
Kostol bol „znovu postavený“ ako uvádza cirkevná kronika.

V roku 1749 bol na podnet farára Matyasa Grammantika pred kostolom postavený mariánsky stĺp. Na vrchole piliera stojí socha Panny Márie a po jeho bokoch sú sochy sv. Jozefa, sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého. V roku 1966 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

V polovičke 18. storočia sa vďaka zlepšeným hospodárskym pomerom uskutočnila baroková prestavba a prístavba sakristie. Ďalšia oprava kostola, sakristie a organu sa uskutočnila až ku koncu 19. storočia.
Počas prvej svetovej vojny sa museli na vojenské účely obetovať gajdlanské zvony, neskôr aj vonkajšie píšťaly organu.

V tridsiatych rokoch sa pri kostole postavil železný plot s bránami a betónovými stĺpmi, vymenila sa zlá betónová dlážka za šesťhranné dlaždice, urobili sa nové dubové lavice. Ukončila sa zbierka na nový organ trvajúca 10 rokov, väčšina príspevkov pochádzala od rodákov žijúcich v Amerike.

Vojnové udalosti a následné obdobie budovania socializmu nepriali starostlivosti o kostol. Prvé veľké opravy sa preto uskutočnili až začiatkom 90 –tych rokov 20. storočia, kedy sa zabezpečilo odvodnenie budovy kostola, oprava veže a fasády celého kostola.1.4.1999 z rozhodnutia Mons. Rudolfa Baláža bola farnosť Kľačno pričlenená ako filiálka k farnosti Tužina. Následne bola odpredaná fara, čo bol veľmi nerozumný krok. V roku 2011 bol organ v kostole generálne opravený ako aj chórus dostal novú drevenú podlahu. V roku 2013 za zabezpečila elektrifikácia zvonov.

Mariánsky stĺp

Mariánsky stĺp – stojaci pred miestnym rímsko – katolíckym kostolom, podľa historických údajov postavený v roku 1 749 na podnet vtedajšieho farára Mathiasa Grammantika.

Do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok bol zapísaný v r. 1963, kde je evidovaný pod č. Ss 841.
Vlastníkom pamiatky je Rímsko – katolícky farský úrad v Tužine, filiálka Kľačno.

Stĺp mal predovšetkým vyjadriť vďaku za ochranu počas predchádzajúceho obdobia útrap z prelomu 17. a 18. storočia, kedy obyvateľstvo trápili morové epidémie prichádzajúce vo viacerých vlnách a súčasne mal vyjadriť prosby o ďalšiu ochranu.

Je vysoký 7 m. Na vrchole piliera stojí socha Panny Márie, ktorá plní úlohu ochrankyne pred útrapami, morovými nákazami a živelnými pohromami. Pod ňou stoja sochy sv. Jozefa, sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého, ktorí boli považovaní za patrónov ochraňujúcich pred morom ale aj inými nebezpečenstvami (požiarom, vodou). Povrch mal pozlátený.

V prvej tretine 19. storočia (1 832) okolo Mariánskeho stĺpa urobili kovovú ohradu, ktorá pochádzala pravdepodobne z kováčskej dielne v Gajdli. Socha Panny Márie sa dočkala opravy v roku 1873, celý stĺp sa reštauroval v roku 1909 a neskôr v roku 1923 zo zbierok rodákov žijúcich v Amerike. V roku 1937 sa stĺp nanovo pozlátil.

Stĺp bol veľmi poškodený počas 2. sv. vojny. Rodáci žijúci v Nemecku aj miestni veriaci na účel jeho obnovy darovali 15 tisíc korún a vyzbierali aj zlato na zlátenie sochy Panny Márie. Prostriedky však boli použité na nutné opravy veže a strechy kostola.

Dôsledná obnova sa roky odkladala, mariánsky stĺp sa neopravoval, chátral a to aj kvôli negatívnym vplyvom kyslých dažďov a výfukových plynov automobilov prechádzajúcich po susediacej štátnej ceste.
V októbri 1994 starosta obce žiadal Obvodný úrad v Prievidzi, úsek kultúry, o pridelenie účelovej dotácie na konzerváciu Mariánskeho stĺpa. V máji 1995 dostal odpoveď, že požiadavka obce nebola zohľadnená v
rozpise rozpočtu na rok 1995.

V roku 1995 p. Barbora Matáková vypracovala Zámer a zásady reštaurovania Mariánskeho stĺpa. Poukázala v ňom na naliehavosť komplexného reštaurovania kvôli dezolátnemu stavu celého architektonicko – sochárskeho celku, ktorému hrozí totálna deštrukcia a zánik.

V roku 1996 bola na záchranu mariánskeho stĺpa založená nadácia. Vyzbierané príspevky
boli len zlomkom predpokladaných nákladov na jeho rekonštrukciu.

V roku 1998 obec väčšiu časť týchto prostriedkov dala na zaplatenie objednaného reštaurátorského prieskumu v Pamiatkovom ústave Bratislava, regionálne stredisko Nitra, pracovisko Topoľčany. Zvyšok vyzbieraných prostriedkov bol daný na zaplatenie časti faktúry za postavenie ochrannej strechy chrániacej zvyšky stĺpa.

V júni 2005 starosta obce žiadal o metodické usmernenie Krajský pamiatkový úrad Trenčín, pracovisko Prievidza vo veci reštaurovania stĺpa. Požiadavka bola podnetom na spoločné rokovanie so zástupcom vlastníka pamiatky – Biskupstvom Banská Bystrica. Vlastník pamiatky mal pripraviť zámer obnovy.

12. septembra 2011 bola z dôvodu schváleného reštaurovania stĺpa odstránená ochranná strecha a stĺp bol po častiach demontovaný. V súčasnosti sa pracuje na samotnej reštaurácii stĺpa.

Liturgický kalendár na dnes


TOPlist